Ale to najdôležitejšie z celého týždňa pre mňa bolo okrem toho, že tu všetci prišli naraz, že som mohla byť s nimi, hovoriť s mojimi priateľmi. Bolo to, že ich mám. Že mám tak neskutočne účasných priateľov na Slovensku, ktorí prídu sem do Kuala Lumpur, aby ma navštívili (samozrejme videli aj Petronas tower :)), ktorí ma vždy podporujú, inšpirujú, s ktorými sa viem zabaviť, cestovať, plánovať, zdieľať bežné veci, analyzovať, smiať sa, zabávať sa, spoľahnúť sa na nich .... ale hlavne ma berú takú aká som, majú ma radi, takú aká som a ja s nimi môžem byť sama sebou.
Myslím, že to najdôležitejšie na priateľovi je:
Keď môžeme byť s ním sami sebou a priateľ v nás podporuje a odhaľuje iba to najlepšie, čo je v nás.
Momentálne mám dva svety. Jeden doma na Slovensku a jeden tu v Malajzii, v Kuala Lumpur. Tak ako doma aj tu mám okolo seba skvelých priteľov. Úžasnú slovenskú partiu dievčat, s ktorými klebetíme, opaľujeme sa na bazéne, robíme si kavičky, varíme halušky, miešame piňakolady. Podporujeme sa, keď to potrebujeme, pomáhame, tešíme sa, keď sa niečo podarí, začíname spolu podnikať, vymýšľame projekty. A sme tu jedna pre druhú, keď sa potrebujeme. Okrem slovenského základu tu máme skvelých kamarátov z Iránu, ktorých si neviem vynachváliť a doslova ich zbožňujem, priateľky z Argentíny alebo Peru, Poľska alebo Indie.
Ďakujem za to, že sú priatelia, že robia nás život krajším a pestrejším, že sa od nich môžeme učiť, rásť s nimi a byť sami sebou.
Dnes som si to všetko uvedomila, aká som šťastná a vďačná za moje priateľstvá. Začala som rozmýšľať, ako sa to všetko stalo. Niektorí ľudia majú veľa priateľov, dobrých, všeliakých. Niektorí nemajú. Prečo? V čom to spočíva, že niektorí ľudia majú veľa priateľov, ale keď niekoho potrebujú, ani jeden neberie telefón. Zasa niektorí majú iba zopár, ale sú tu kedykoľvek ich je treba. Niektorí nemajú žiadnych blízkych priateľov, lebo im to vyhovuje a chránia si svoje svet, svoje súkromie. A niektorí nemajú dobrých a blízkych priateľov, ale hrozne by ich chceli mať. A na základe mojej skúsenosti, my z toho vzišlo niekoľko zaujímavých záverov, ktoré sa vám môžu zdať zaujímavé, nepravdivé alebo ich môžete implementovať do svojho života a uvidíte, čo sa stane. U mňa to funguje. A je iba na vás, čo s tým urobíte.
Len aby som upresnila, čo si ja predstavujem pod pojmom priateľ. Je to osoba, ktorú buď môžem poznať veľmi dlho, dobre alebo aj krátko. Je tam prepojenie medzi nami, citíme ako by sme sa už dlho poznali, konverzácia je pridzená a zábavná, máme si čo povedať a učiť sa od seba a cítím sa sama sebou, keď som s ním. A strávili se už spolu nejaký ten čas, boli sme v rôznych situáciach a vieme sa na seba spoľahnúť.
PO AKOM PRIATEĽSTVE TÚŽIME AK VOBEC
Toto je podľa mňa základná otázka. Aké priateľstvo si želáte? Želáte si vôbec mať blízkeho priateľa?
Ak áno, treba mať konkrétnu predstavu o tom, aký by mal byť, ako by ste sa ním mali cítiť, aké vlastnosti by mal mať, čo by mal mať s vami spoločné.
Týmto, že identifikujete to čo chcete, najdete toho priateľa alebo on vás oveľa skôr. Lebo pokiaľ nevieme čo chceme, je veľmi ťažko to dostať alebo nájsť to. A to podľa mňa platí na všetko v našom živote.
ĽUDIA, KTORÝCH PUSTÍME DO SVOJHO ŽIVOTA
Veľmi dôležité. Každý máme nejaké svoje kritéria na ľudí, s ktorými chceme tráviť čas. Máme nejaké zásady, hodnoty, predstavy a očakávania. A častokrát sa stáva, že púšťame do svojho života ľudí, ktorí ich nespĺňajú. Trávime s nimi čas, a pritom vnútorne vieme, že nám to nevyhovuje, neposúva nás to ďalej. Trávime s nimi čas, lebo nevieme, ako povedať nie. Lebo nevieme čo chceme. Alebo si myslíme, že je to neslušné nebyť s nimi. Úprimne, ja si svoj čas veľmi vážim a vždy si poviem, že radšej čas venujem skutočným priateľom, ktorí proste spĺňajú moju predstavu o priateľstve ako ľuďom, s ktorými si nemám čo poveďať alebo nezdieľajú rovnaké alebo podobné hodnoty a zásady ako ja. Ja ich tolerujem a rešpektujem, ale radšej netrávim s nimi čas. Ja verím, že jedným z najdôležitejším elementom úspechu v živote, je obklopiť sa správnymi ľuďmi. Ľuďmi, ktorí vám budú dodávať energiu, posúvať vás ďalej, podporovať. Na rozdiel od ľudí, ktorí vám len energiu odoberajú, v horšom prípade vás využívajú alebo podceňujú a ponižujú. Náš čas je veľmi vzácny a podľa mňa si treba veľmi dobre rozmyslieť , s kým ho trávime a koho púšťame do svojho života. Myslím, že ja som intuitívne odjakživa púšťala do svojho života iba ľudí, ktorí ma akceptovali akú som, ktorí ma inšpirovali, podporovali, vedela som sa s nimi smiať, veľa som sa od nich naučila a hovorili mi vždy pravdu, aj tú ktorá sa ťažko počúvala. Priateľ má byť úprimný, nech sa deje, čo sa deje. A niekedy s určitými typmi ľudí, ktorí vám proste nevyhovujú sa nedajú robiť kompromisy, proste sa s nimi nemusíme vídať, alebo sa im čo najviac vyhýbať. Nakoniec, je to aj tak naše rozhodnutie.
VIAC DÁVAME AKO DOSTÁVAME
Niekedy sa stáva, že priateľstvo je nevyvážené. Jeden dáva oveľa viac ako druhý. Druhý berie viac, ako dáva. Očividne, to vôbec nie je zdravý vzťah, chýba rovnováha a harmónia. Pod dávaním a prijímaním ja rozumiem, čokoľvek čo vložiš do priateľstva. Čas, podporu, inšpiráciu, či sa stále niečo nové učíš od priateľa, smiech, radosť, lásku, ochotu, čokoľvek. Pokiaľ ste ten, ktorý veľa dáva a málo získava naspäť z toho vzťahu, niečo tam neklape. A väčšinou si myslím, že je to niečo čo treba zmeniť v nás a to hovorím z vlastnej skúsenosti alebo to proste nie je správny človek. Niekedy sa stane, že máme pociť, že musíme čo najviac dávať a nie je pekné alebo morálne očakávať aj toľko isto naspäť. Podľa mňa veľký omyl. Kto si nezaslúži dostávať naspäť toľko veľa koľko dáva, podľa mňa každý. Keď ja som bola v tej situácii, ja som zmenila to ako myslím, zmenila som svoje očakvania od priateľa. Rozhodla som sa, že chcem s ľudmi, ktorí mi budú dávať toľko naspäť koľko ja budem dávať do toho vzťahu a nič iné neberiem. A aj som tak konala a sledovala, akú mám spätnú väzbu. Pretože my veľmi tažko zmeníme niekoho iného, ale zato vieme zmeniť samých seba. A tam by sme mali začať. A potom sa ukáže, či náš prístup napraví náš vzťah alebo nám len potvrdí, že ten priateľ nie je ten správny. Lebo iba dávanie bez akehokoľvek prijímania alebo získania niečoho naspäť z toho vzťahu, maá svoje hranice.
O PRIATEĽOV SA TREBA STARAŤ
Veľmi, veľmi, ako sa len dá, hlavne o tých najlepších. Myslieť na nich, napísať im, tráviť s nimi čas, byť tu pre nich, keď vás potrebujú, poďakovať sa za úprimnosť, keď vám povedia tvrdú pravdu do očí. Prekvapiť ich hocikedy s malým darčekom. Povzbudiť ich, keď to potrebujú, pochváliť, oceniť ak urobili niečo pekné a dodávať im čo najviac pozitívnej energie. Vypočuť ich, keď ich niečo ťaží, iba počúvať, niekedy to uplne stačí. Netreba si vymýšľať rady, keď neviete, čo povedať. Niekedy postačí aj priznať, že neviete, čo povedať, ale ste tu pre neho a objať ho. Činy sú niekedy lepšie ako slová.
VEĽA SLOBODY
Sloboda v akomkoľvek vzťahu je najdôležitejšia. Nesnažiť sa vlastniť iných ľudí, koordinovať ich život, očakávať od nich, že si prispôsobia život vášmu alebo, že budú cítiť, to čo cítite vy. Pokiaľ necítia to čo vy, jednoducho nebudú. Každý človek má svoje sny, svoju cestu a potrebuje vyskúšať a prežiť si určité skúsenosti. V tom každý potrebuje slobodu. Priateľ chápe, že určité veci musíte urobiť, že musíte prípadne niekam vycestovať, aj keď budete ďaleko od neho. Ale priateľ vie, že to potrebujete urobiť, podporí vás, chápe to a snaží sa byť s vami čo najviac v kontakte. A hlavne vie, že vzdialenosť alebo určitá zmena, nemení to čo k sebe cítite alebo priateľstvo, ktoré ste v sebe našli.
Ďakujem všetkým mojim priateľom!!!
Kate
